Všetci máme v pamäti 4. apríl 2015, kedy sa Ruža po úspešných domácich súbojoch prvýkrát predstavila na pôde súpera. V Zlatých Moravciach začali Liptáci veľmi dobre, keď v 35. minúte vyhrávali 2:0 a v oboch góloch mal prsty Marek Sapara. Výsledok zostal v platnosti aj po skončení stretnutia, no už štyri minúty po druhom presnom zásahu nabralo víťazstvo trpkú príchuť. Ružomberský kapitán zostal po súboji ležať na trávniku s obnoveným zranením a od futbalu si musel znova na dlhý čas nedobrovoľne oddýchnuť.
Marek Sapara nastúpil prvýkrát od spomínaného zranenia v súťažnom súboji práve v sobotňajšom zápase prvého jarného kola Fortuna ligy na mieste, na ktoré nemá dobré spomienky – v Zlatých Moravciach. „Bolo to ťažké. Po jedenástich mesiacoch som nastúpil do súťažného kolotoča. Samozrejme potreboval som sústrediť hlavu, aby som to neprehnal jednak s motiváciou, jednak som si musel ešte dávať pozor na to koleno, testovať ho. Na ďalšej strane samozrejme som mal v hlave Zlaté Moravce, keďže som sa tam už dvakrát zranil. Chcel som začať hlavne opatrne, aby som sa dostal do zápasového tempa. Prvý polčas bol taký, že celému mužstvu nevychádzalo všetko tak, ako malo, ale nakoniec to dobre dopadlo,“ spomína si na ligové stretnutie ružomberský stredopoliar.
Ako sa hralo skúsenému futbalistovi obliekajúcemu dres s číslom dvadsaťsedem? „Musím povedať pravdu, že nie moc dobre. Ešte nie som herne na tom tak, aby som sa na ihrisku cítil pohodlne. Práve tým, že ani v zime som neodohral veľa zápasov, nestrávil som na ihrisku veľa minút, bolitam problémy. Nemám hernú prax a to človeku samozrejme chýba. Takže čím viac budem na ihrisku, bude to dúfam lepšie a lepšie a pevne verím, že zostanem zdravý a budem môcť hrať čo najviac minút,“ zaželal si tridsaťtriročný hráč tímu z centra Dolného Liptova.
Po prvom polčase, kedy Ružomberčania neboli spokojní so svojou hrou, nasledoval druhý polčas a hostia nastúpili na trávnik ako vymenení. V 49. minúte po presnej prihrávke Michala Faška otvoril skóre Miloš Lačný. O devätnásť minút neskôr si strelec prvého gólu vypýtal faul a pre svoje mužstvo získal priamy kop z výhodnej pozície. K jeho exekúcii sa odhodlal Marek Sapara a presnou strelou uzavrel ružomberské víťazstvo 2:0. „Myslím si, že to bola dobrá akcia s Milošom Lačným. Išiel medzi dvoch hráčov, bol tam faul a nasledovala štandardka. Snažil som sa trafiť bránu, chalani boli dobre postavení v múre. Clonili Paľkovi Kováčovi, čiže moc toho nevidel a aj napriek tomu, že som priamy kop netrafil veľmi dobre k tyči, tak myslím si, že tým, že Paľo moc dobre nevidel, skočil tam na poslednú chvíľu a skončilo to v bráne,“ opisuje gólový moment viacnásobný slovenský reprezentant.
Vďaka víťazstvu má Ružomberok na svojom konte dvadsaťsedem bodov a Marek Sapara, ktorý nosí dres s číslom dvadsaťsedem sa navyše svojím gólom postaral o vyrovnanie tohtosezónneho skóre tímu spod Čebraťa na 27:27. Postrehol ružomberský kapitán túto číselnú zhodu pri pohľade na tabuľku? „Všimol som si. Hrám v drese s číslom dvadsaťsedem, hrali sme dvadsiateho siedmeho, dal som dvadsiaty siedmy gól a máme dvadsaťsedem bodov. Je to fakt symbolika ako hrom a som veľmi rád, že to práve takto vypálilo,“ potešil sa Marek Sapara a prezradil aj to, od kedy sa s ním spája číslo dvadsaťsedem: „To číslo mi bolo pridelené, keď som hral prvý zápas za Áčko ešte v 1. FC Košice, keď som prišiel ako mladý chlapec dorastenec a ten zápas sa mi fakt vydaril. Číslo pri mne zostalo, začal som mu veriť a nechcel som sa ho vzdať.“
