Viktorove prvé futbalové začiatky sa s kamarátmi odohrávali na lúke za papierňou smerom na Liskovú. K nekonečným futbalovým zápasom bosým chlapcom musela vystačiť ošúchaná tenisová loptička. Koniec zápasov bol stanovený až súmrakom a tmou. Nebývalo zvykom, aby rodičia pre futbalovú vášeň syna mali také pochopenie, ako Viktorov otec. Nielenže mal pochopenie, ale priviedol ho ako žiaka aj do ŠK Ružomberok. Tu spolu s Velebným, Šupákom, Benkom začínala ich futbalová kariéra.
Po ľudovej škole v ružomberskom gymnáziu absolvoval aj prvý ročník – prímu, keď jeho otca preložili z fabriky ako majstra do celulózky v Demčinách (dnes zatopená dedinka Liptovskou Marou), ktorá vyrábala celulózu pre ružomberskú továreň. Keďže rodina sa presťahovala do služobného bytu v Demčinách, Viktor v škole pokračoval v Liptovskom Mikuláši a futbal začal hrávať za Vlašky. Jeho výrazný futbalový talent neostal bez povšimnutia ružomberských funkcionárov. Viktorovi sa splnil sen. Začal hrávať za ŠK Ružomberok. To už od 6. ročníka – sexty opäť chodil do ružomberského gymnázia, prospieval s vyznamenaním a v roku 1941 maturoval ako 22-ročný. Bol výborným študentom a počas gymnaziálneho štúdia v Ružomberku, býval u starých rodičov. Okrem futbalu obľuboval atletiku, basketbal a hrával aj volejbal. Slovenská pravda v č. 248/1940 o ňom takto písala:
„Tegelhoff, dnes 21-ročný, je hráč, ktorého krivka výkonnosti v posledné roky začala rapídne stúpať. Budil už od svojich preddorasteneckých čias pozornosť ako ojedinelý talent, ktorému každý predpovedal veľkú budúcnosť. Za prvé mužstvo hrá piaty rok, dlho bol obávaným pravým krídlom až vlani, keď sa v kvalifikačnom turnaji zranil Šupák, bol z núdze postavený do centra, a to hneď s prekvapujúcim výsledkom. V zápase proti Michalovciam sám vstrelil štyri góly. Od tých čias je stredným útočníkom, čo je skutočne jeho miesto v útoku. Jeho zásluhou to bolo, že ružomberský útok bol jeden z najnebezpečnejších v lige. Jeho rozhľad, jednoduchosť hry, taktika uvoľňovania seba a spoluhráčov a rýchlosť sú obdivuhodné. Priniesol nášmu futbalu zvláštny štýl, na Slovensku takmer nevídaný. Hru rýchlych , kolmých uličiek, bez akéhokoľvek zdržovania lopty. Jednoduchosť tejto hry bola možno príčinou, prečo tento vynikajúci talent nevzbudzoval pozornosť, ktorá by mu prislúchala. Okrem hráčskych kvalít Tegelhoffa treba vyzdvihnúť vzorné osobné vlastnosti tohto hráča, skromnosť, snaživosť, kamarátskosť a hlavne slušnosť. Hoci už hrá takmer každý zápas, ťažko by sa našiel jeden divák, ktorý by mohol povedať, že videl tohto hráča urobiť čo len jeden sebamenší nedovolený zákrok. Možno ho postaviť za skutočný vzor inteligentného a pritom vynikajúceho športovca.“
Po maturite odišiel študovať do Bratislavy. Ako lesný inžinier bol promovaný v roku 1947. Ešte v roku 1942 hrával v Ružomberku za ŠK, ale nasledovala rozlúčka s materským klubom a takmer zo dňa na deň sa stal stredným útočníkom najlepšieho slovenského mužstva – ŠK Bratislava. Za ŠK Bratislava hrával od roku 1942 do roku 1956. Medzi jeho spoluhráčov patrili aj takí hráči ako Chodák, Arpáš, Luknár, z mladších Reiman, Laskov, Vičan, Pažický, Šimanský a ďalší. Ako hráč Bratislavy získal tri tituly majstra Československa (1949,1950,1951). Československo reprezentoval 10-krát (1946 – 1953). Po ukončení aktívnej hráčskej činnosti v tridsiatich ôsmych rokoch sa stal trénerom. V civilnom zamestnaní pracoval na odbore pre správu miestneho hospodárstva ÚNV v Bratislave. Bol mu udelený titul majstra športu. Vo svojom živote zažil od vládnej a politickej moci aj mnoho príkoria a väznenie z nepodložených obvinení. Ale to je iný príbeh. Vedel skĺbiť šport, štúdium aj zodpovedné zamestnanie. Bol vzorom na ihrisku i v súkromnom živote. Bratislava z vďačnosti za jeho reprezentáciu a vzor pomenovala pri štadióne jednu ulicu – Ulica Viktora Tegelhoffa. Zomrel 11. septembra 1991 a je pochovaný v Bratislave. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia vydáva ŠK Slovan Bratislava koncom roka publikáciu o jeho živote. Nezabúdajme na tohto vynikajúceho futbalistu – Ružomberčana.
Autor: František Dian
Zdroj foto: skslovan.com
