MFK Ružomberok

Prvá veľká šanca hostí prišla v 6. minúte, kedy Oforiho strelu zastavila žrď. O desať minút to Mikovič skúsil spoza veľkého vápna, lenže minul bližšiu tyč. V 17. minúte Ťapaj vyrazil nebezpečnú strelu Oforiho. Po troch minútach Chrienove zakončenie zblokoval obranca. V 25. minúte Chrien našiel centrom Hladíka, ktorý tiesnený hlavičkoval v páde tesne vedľa. O dve minúty Azango z mierneho uhla minul bližší horný roh. V 32. minúte udreli hostia, keď si Azango nabehol na Holíkov center a otvoril skóre – 0:1. O deväť minút Oforiho strela spoza veľkého vápna zapadla tesne vedľa domácej brány. Na konci polčasu si Huf nabehol na Lavrinčíkov center, no jeho hlavičku zneškodnil Frelih.

Pred druhým dejstvom pristúpili Ružomberčania k trojnásobnému striedaniu. V 52. minúte Holík z ťažkého uhla mieril nad brvno. O štyri minúty Štetina prihral pred bránu Kratochvílovi, ktorého strelu vyrazil Ťapaj pred Paura a ten z dorážky pálil nad brvno. V 58. minúte Azangov pokus spoza obrancov chytil Ťapaj. V ďalšom priebehu sa síce Liptáci snažili o vyrovnanie, lenže cez pozornú defenzívu súpera sa nedostávali do čistejších príležitostí. Najbližšie ku gólu bol tri minúty pred koncom riadnej hracej doby Lavrinčík, kedy mu Tučný prihral pri rozohrávke priameho kopu, ale strelou spoza veľkého vápna tesne minul bránu. V závere nadstaveného času prišiel rýchly protiútok hostí. Šulek našiel Ďuriša, ktorý sa vo veľkej šanci nemýlil a prekonal Ťapaja – 0:2. Ruža tak v poslednom domácom súboji tohto roka prehrala s Trnavou 0:2.

Radim Kučera (tréner Ružomberka): „Myslím si, že tréner to už charakterizoval. Pre nás zlý vstup do stretnutia. Trnava vstúpila veľmi dobre, aktívne. Závary, nepríjemné situácie, jedna až dve šance, na môj vkus veľa rohov. Začiatok sme vôbec nezachytili. Z toho sa potom ťažko dostáva. Dostali sme jeden gól. Myslím, že sme mohli dostať viac. Na druhej strane sme to v závere mohli skorigovať, keby to Maťo Chrien trošku lepšie vyriešil na pravej strane alebo dal gól. Išlo to do bočnej siete. Cez prestávku sme si niečo povedali. Spravil som tri zmeny. Zmenili sme rozostavenie. Musím ale povedať, že hráči ktorí potom prišli, dali do toho všetko, ale je to málo. Teraz momentálne trpíme v herných veciach, nejde nám to, trápime sa. Bolo to odmakané, ale chýba nám nejaká taká ľahkosť, kvalita, ako aj dôraz, hlad. To na Trnavu nestačilo. Hráčom som aj pred zápasom avizoval, že si musíme postrážiť to, aby sme nedostali gól, pretože potom sú veľmi nepríjemní v defenzíve. Dobre bránia, majú dobrú prechodovú fázu, budú nebezpeční z brejkov, bude to stáť veľa síl, bude to bolieť. To sa samozrejme potvrdilo. Celý druhý polčas sme vytvárali tlak, ale nie šance. Oni nám z toho hrozili. Potrestali nás až v závere. Tlačil som hráčov k tomu, keď sme sa dostávali v predfinálnej fáze do krajov, aby sme tam dávali centre, ale bolo ich málo, neboli adresné, nemali kvalitu a tým pádom nemôžeme vyrovnať. Trnava potom veľmi dobre bránila, v závere nám dala gól na 0:2 a zvláda ten zápas. My sa musíme koncentrovať zase ďalej, zdvihnúť hlavu pred posledným kolom v Podbrezovej.

Michal Gašparík (tréner Trnavy): „Myslím, že slovo „konečne“ to vystihuje a konečne vieme čo je to zvíťaziť nad Ružomberkom a hlavne u nich. Zápas začal v podstate ako väčšina tých vzájomných zápasov. Začali sme ofenzívne. Do piatej minúty sme mali dve veľké šance. Bola tam tyčka, vykopávali to už spred prázdnej brány. Zápas sa ďalej vyvíjal tak, že sme zahadzovali šance, ale hrali sme veľmi dobre. Mal som radosť z chalanov, že hrali presne ako sme chceli. Aktívne vstúpili do zápasu. Bolo to veľmi kvalitné a ofenzívne. Potom postupom času sa samozrejme aj Ružomberok dostal do hry. Dali nám pocítiť ako vedia byť v domácom prostredí nepríjemní, ale konečne sme dali ten prvý zlomový gól. Vedeli sme, že v druhom polčase budeme zase viac trpieť, pretože domáci vystupňujú tempo. Čakali sme aj nejakú zmenu systému, ktorá im nakoniec veľmi pomohla. Aj keď nemali vyložené šance, ale už sme neboli toľko na lopte. Potom ale bolo trestuhodné čo Kratochvíl s Paurom nedali do prázdnej brány. Mohlo sa nám to nakoniec zase vypomstiť, ale chalani to potom odmakali a zvládli to na nulu vzadu. Postrážili sme si najtesnejší výsledok a nakoniec som ešte rád za Miša Ďuriša, lebo sme točili útočníkov. Hovorili sme si, že možno mu to konečne prinesie šťastie, keď nebude začínať, ale pôjde tam okolo šesťdesiatej minúty a nakoniec po dlhšej dobe zase dal gól. Takže som za to rád. Bol to veľmi ťažký zápas a je to pre nás dôležité víťazstvo.“