V stredu 13. novembra 2024 odohral Ružomberok na svojom štadióne osemfinále Slovnaft Cupu s Komárnom.
Pred stretnutím prevzal pamätný dres hlavný tréner Ondřej Smetana, ktorý sa týmto stretnutím lúčil s Ružomberkom. V 5. minúte Luterán preveril Dlubáča pokusom spoza veľkého vápna, no brankár hostí sa nenechal zaskočiť. O deväť minút Žák mieril nad brvno. V 16. minúte na opačnej strane trávnika Hladík pálil nad. O sedem minút Boďovu strelu vyrazil Dlubáč. V 27. minúte si Ťapaj poradil so zakončením Németha smerujúcim na stred ružomberskej svätyne. O štyri minúty Lavrinčík našiel pred bránou Chriena, ktorý hlavičkoval tesne vedľa. V 38. minúte Hladík využil Chrienovu prihrávku a otvoril skóre – 1:0. Na konci polčasu pohrozil Sylvestr, keď tiesnený usmernil hlavou Slukov center vedľa bližšej žrde.
Po zmene strán hostia viackrát pohrozili. V 56. minúte Tamas zakrútil loptu z hranice šestnástky k vzdialenejšej žrdi, ale Ťapaj ju vyrazil. Ten istý hráč to skúšal opäť po šiestich minútach, no aj tentokrát bol úspešnejší brankár tímu spod Čebraťa, ktorý následne v 64. minúte vyrazil strelu Sylvestra. O päť minút Ťapaj chytil aj Némethovu strelu. V 73. minúte udreli domáci, keď Köstlovu strelu šikovne usmernil do siete Huf – 2:0. Po šiestich minútach Tóthovu hlavičku chytil Ťapaj. Ružomberok si už v ďalšom priebehu postrážil víťazstvo 2:0 a postúpil do jarného štvrťfinále.
Ondřej Smetana (tréner Ružomberka): „Myslím, že sme dobre vstúpili do zápasu. V úvode sme si vytvorili mierny tlak a chceli sme dať čo najskôr gól, aby sme zápas dobre otvorili. Dobre, že sa nám to podarilo do konca polčasu, pretože v druhom polčase bola pasáž, kde sme nehrali dobre. Boli sme pasívni a súper mal príležitosti, kde nás Dominik Ťapaj podržal. Zvládli sme tie situácie. Potom sme sa nadýchli, dali sme druhý gól. Zápas sme už kontrolovali a dohrali. Dnes sme chceli mať balans v pressingu, v strednom bloku, aby sme mohli chodiť priamočiaro za ich stopérov, čo si myslím, že sa nám darilo. Viaceré situácie sa ale dali zahrať kvalitnejšie, presnejšie a zápas mohol byť skôr rozhodnutý.
Túto chvíľu a tento priestor by som rád využil, aby som sa poďakoval všetkým ľuďom v klube, s ktorými sme si od začiatku našli k sebe cestu aj keď nebolo to vždy úplne jednoduché, čo futbal prináša, ale vždy sme si našli cestu a vychádzali sme si v ústrety. Išli sme za tým, aby sme boli úspešní, aby sme sa zlepšovali. Chcel by som sa poďakovať ľuďom v klube, majiteľovi, riaditeľom, ktorí chceli maximálne plniť požiadavky, čo sme na nich ako realizačný tím mali. Aj všetkým ľuďom v klube a v meste, ktorí boli veľmi príjemní. Po nejakej dobe nás spoznávali, zdravili a žili futbalom. Kdekoľvek som prišiel bola pozitívna energia. Realizačnému tímu, kde to aj pre nás nebolo zo začiatku jednoduché. Prišiel som tu do pôvodného realizačného tímu a od prvého dňa mi chceli pomôcť, chceli pracovať, chceli spolupracovať. Myslím, že sme si rýchlo našli k sebe cestu a spolupráca bola kvalitná, za čo im patrí veľké ďakujem a najväčšie patrí hráčom, pretože bez nich by sme na ihrisku nevyhrali nič. Oni boli tí, čo prenášali naše myšlienky a filozofiu na ihrisko. Za to by som sa im chcel poďakovať. Tých momentov bolo veľa. Príde mi to, že za ten rok sme zažili toľko situácií, toľko emócií, toľko úspechov, čo niekedy možno ako tréner alebo hráč nezažijete za päť-desať rokov, to si vážim. Najviac by som ale chcel vyzdvihnúť vývoj, cestu toho tímu. Keď som v jeseni prišiel ako pochopili, že futbal nie je možno len o pekných akciách, ale niekedy musí byť účelný. Musia sa budovať pevné základy, od ktorých sa môžeme odraziť. To pochopili. Zobrali to za svoje. Ako sme sa postupne zlepšili, ako sa tím vyvinul. Prešli sme kus cesty. Celý tím sa zlepšil. Za to by som sa im chcel poďakovať, pretože keby nechceli, nemali na to, nepáčilo by sa im to, tak sa tu dnes o tom nebavíme. Za to by som sa im chcel najviac poďakovať. Aj vám všetkým ďakujem za profesionálnu spoluprácu. Myslím, že sme spolu v lete toho tiež veľa zažili. Tých situácií bolo veľa od Tobolu po Noah. Takže aj vám veľmi ďakujem za profesionalizmus a prístup. Ďakujem všetkým ľuďom v klube, bolo to úžasné.“
Mikuláš Radványi (tréner Komárna): „Myslím, že nič nové pod Slnkom. To čo v posledných týždňoch. Hráme solídny futbal v poli. Vytvoríme si šance. Nepremieňame ich. Na druhej strane, keď spravíme chybu, súper dá z toho gól. To isté bolo aj dnes. Za stavu 1:0 sme tam mali tri šance, z ktorých sme mali viac vyťažiť. Nedali sme gól, potom ďalšia štandardka, nedisciplinovanosť alebo nedôraz v šestnástke, dostali sme druhý gól a bolo po zápase. Prehrali sme 0:2. To isté, čo hovorím každý týždeň, v poli hráme dobre, prídeme do šestnástky, máme šance, z toho nedávame góly, súper keď sa tam dostane využije to a prehrávame zápas. Tak to bolo aj dnes, takže nezostáva mi nič iné, len pogratulovať domácim k postupu.“